Náboženstvo zo supermarketu (?)

 

Konzumná spoločnosť sa napohľad javí ako fungujúca a úspešná, stojí však na vratkých základoch a v jej vnútri prebiehajú rozkladné procesy. Poukazujú na to nielen kresťania, ktorí nezabudli na prameň svojej viery, ale aj kriticky uvažujúci zástupcovia sekulárneho sveta. Francúzsky filozof a sociológ Gilles Lipovetsky hovorí, že v súčasnosti sme svedkami nástupu hyperkonzumnej spoločnosti. Takáto spoločnosť uctieva úspech, blahobyt a pohodlie, slobodu spotreby a výberu životného štýlu, ale prehliada mnohé skutočné potreby človeka. Všetko chce zmeniť na trh, obchod, všetko preratúva na peniaze a sľubuje takrečeno šťastie na kľúč, no napriek tomu sa v ľuďoch prehlbuje pocit skepsy, prázdnoty, sklamania a nespokojnosti.

Keď rezonuje slovo

 

Teofil Klas: Z ozvukov krásy

Bratislava, Post Scriptum + Libri Historiae, 2016

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský) je známy kultúrnej verejnosti najmä ako básnik. Jeho poézia má osobité črty, vyznačuje sa prepracovanou formou, krásou slova a bohatstvom jazyka. Literárne estétstvo, ktoré mu je vlastné, nepôsobí samoúčelne ani snobsky, naopak, je zjavne odzrkadlením vrúcneho osobného vzťahu k poézii. Verše publikuje časopisecky, na internete, taktiež v podobe „bibliofilských samizdatov z počítačovej tlačiarne“ a v neposlednom rade knižne. Vydal viacero básnických zbierok a kolekcií. Nezanedbateľné sú aj jeho preklady z nemčiny (Schiller, Strauss, Hoffmann).

Rozum v hrsti

 

Milan Kupecký

Chybný krok sa robí hlavou.

::

Nie každý, kto vás dobehne, je športovec.

::

Najťažšie sa čerpá zo studnice múdrosti.

::

Hlúposť je exhibicionista, hoci nemá žiadne klady ani vnady.

::

Vrana vrane oči nevykole. Asi preto, že vrany nepoznajú peniaze.

Cenzúra

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.

::

Možno nebudem pochopený, ale poviem, že cenzúra, resp. cenzurovanie neznamená v princípe čosi zlé, čo treba zakaždým odmietnuť. Cenzúra, ako vysvetľuje slovník slovenského jazyka, je posúdenie vecí určených na uverejnenie z hľadiska štátnych alebo politických záujmov a morálky. Pravdaže, posudzovanie vecí z hľadiska politiky a s tým súvisiace zásahy do slobody slova treba považovať za problematické (nemalo by sa pripustiť zneužívanie!), ale posudzovanie z hľadiska štátnych záujmov či morálky je vo väčšine prípadov pochopiteľné, ba žiaduce (samozrejme, pri stanovení jasných kritérií). Inými slovami, za istých okolností cenzúra má opodstatnenie.

Nedeľné slovo (315)

 

Zmierenie

„Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 17–20)

Kristus obnovil svet. Ukázal a otvoril cestu k Otcovi. Ako píše apoštol Pavol, „v Kristovi Boh zmieril svet so sebou“.

Len s tebou môžem rásť

 

Milan Hodál

Milan Hodál

Život s tebou

Náš život
to sú tie
maličké
zázraky
keď spolu
každý deň
nájdeme
oblaky

A kedy obaja
už budeme
v cieli?
Keď ho
z tých
zázrakov
poskladáme
celý...

Spaľovanie zosnulých? Nekresťanské barbarstvo!

 

Karol Dučák

Aj keď sa so spopolňovaním mŕtvych začalo v Európe už v 70. rokoch 19. storočia, katolícke Slovensko „trendu spaľovania zosnulých pomerne dlho vzdorovalo, krematórium v Bratislave bolo postavené až koncom 60. rokov minulého storočia“ (domov.sme.sk). Bratislavské krematórium ako prvé na Slovensku sprevádzkovali 24. januára 1969 v Bratislave – Lamači. Nachádza sa „v prírodnom prostredí spolu s urnovým hájom na ploche 16 ha“ (vtedy.sk).

Neskôr boli uvedené do prevádzky ďalšie krematóriá v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a v ďalších mestách, pričom záujem o spaľovanie zosnulých rastie, no to nie je radostná skutočnosť. Je totiž potrebné konštatovať, že v princípe je spaľovanie mŕtvych barbarským činom, ktorý kresťanstvo po stáročia odmietalo.

Pochovávanie mŕtvych označuje za jeden zo skutkov milosrdenstva voči blížnemu už Starý zákon. Aj náš Pán Ježiš Kristus prijal ľudské telo a bol s ním po smrti úctivo pochovaný do zeme. V Európe zakázal kremáciu pod trestom smrti už franský kráľ Karol Veľký v roku 785 a kresťanská Európa rešpektovala tento zákaz vyše tisíc rokov. K spaľovaniu zosnulých sa však celkom výnimočne pristupovalo pri hromadných katastrofách alebo epidémiách moru. Tiež padlí vo vojnách boli masovo spopolňovaní.