Môže Boh zomrieť?

 

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Tieto slová vyriekol Ježiš krátko predtým, než vydýchol dušu (porov. Mt 27, 46–50). Je to vyjadrenie hlbokej skľúčenosti, veľkej bolesti a úzkosti umierajúceho. Lepšie ho budeme chápať, keď si uvedomíme, že ide o slová starozákonného žalmu. Ježiš sa teda modlil, použijúc prastarý biblický text, ktorý sa začína volaním trpiaceho k Bohu a končí sa hymnusom chvály a vďaky. Mesiáš umiera na kríži, ale má istotu, že záchrana je blízko (porov. Ž 22).

V momente Ježišovej smrti sa roztrhla opona v chráme, zem sa zatriasla a skaly pukali. Starý svet sa začal rúcať a novému sa otvoril priestor. Niečo musí odumrieť, aby sa niečo iné mohlo narodiť.

Vzkriesenie patrí k tajomstvám viery. Presahuje hranice ľudského rozumu, ale neprotirečí mu. Z kresťanskej náuky si nemožno vybrať len niečo, čo sa nám páči, čo chceme, čo nám vyhovuje, ako v samoobsluhe. Pravda zjavená Ježišom Kristom dáva zmysel len v celosti, rozkúskovaná prestáva byť pravdou a stáva sa polopravdou, ktorá je spravidla horšia ako lož.

Duchovná rukoväť kardinála Saraha (4)

 

Kniha kardinála Roberta Saraha s názvom Katechizmus duchovného života (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2023) nie je a ani nechce byť náhradou oficiálneho Katechizmu Katolíckej cirkvi, je osobnou príručkou, v určitom zmysle učebnicou náboženstva, poučnou a povzbudivou katechézou Božieho služobníka o bohatstve a hĺbke kresťanskej viery... Na pokračovanie čerpáme z tohto pozoruhodného a prínosného diela, približujeme si niektoré myšlienky, rady či odporúčania v ňom obsiahnuté.

Modlitba ako spôsob bytia

Nájsť si čas na modlitbu vo víre svetských povinností, hovorí R. Sarah, znamená dať prednosť Bohu, a tým aj vlastným bytostným potrebám, dôležitým z hľadiska večnosti. Ak sa z našej pravidelnej modlitby stane „životný stav, spôsob bytia vo svete“, otvoria sa nám nové obzory, rozľahlé pole pôsobnosti a radosti z konania dobrého diela.

Slovenský rozhlas, Slovenská televízia

 

Ján Maršálek

Som vďačný redakcii Literárneho týždenníka za publikovanie tohto môjho článku (v dvojčísle 13–14/2024). Vzhľadom na dôležitosť a aktuálnosť témy ho predkladám aj čitateľom PriestorNetu, i keď to nie je obvyklé, aby sa dostal k širšiemu okruhu záujemcov.

V súvislosti s návrhom zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý v týchto dňoch predložilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sa v radoch odbornej i širšej verejnosti, no najmä medzi politikmi rozprúdila živá a aj dosť ostrá diskusia či polemika o úlohe a charaktere verejnoprávnych masmédií. Žiaľ, táto verejná debata sa iba okrajovo zaoberá kultúrnymi aspektmi danej problematiky, ktoré by však mali byť určujúce pri úvahách o ďalšom smerovaní médií verejnej služby.

Treba poznamenať, že zlúčenie rozhlasu a televízie do jedného celku (RTVS), ku ktorému došlo v roku 2011, bolo účelovým politickým aktom. Rýchlo, s nemalou dávkou arogancie – zjavne v záujme dosiahnutia personálnych zmien – vtedajšia vládna väčšina rozhodla o spojení dvoch inštitúcií s odlišnou históriou aj poslaním. Azda len z finančného hľadiska má táto fúzia opodstatnenie, ale peniaze by naozaj nemali byť vždy na prvom mieste.

Kritikon

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Liberalizmus narúša hierarchické usporiadanie sveta. Hovorí ľuďom, že môžu žiť ako chcú, že v oblasti morálky vlastne niet žiadnych všeobecne platných pravidiel. To zdanlivo vedie k šťastiu a slobode, v skutočnosti sa však kýžené šťastie stráca v nespokojnosti, narušených vzťahoch, rozbitých rodinách a sloboda dostáva trpkú príchuť čohosi nezdravého.

Nedeľné slovo (266)

 

Dobrý pastier

Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ (Jn 10, 11–15)

Svet nám chce nahovoriť, že Ježiš je len jeden z mnohých Božích poslov, alebo jeden z mnohých učiteľov morálky, a že kresťanstvo je iba jedno z mnohých náboženstiev. To akoby hovoril, že niet pravdy, niet Zjavenia, niet rozdielu medzi dobrom a zlom. Akoby hovoril, že na ničom nezáleží, alebo že záleží iba na človeku a na jeho svojvôli.

Krása je v inom

 

Ilustrácia: Ján Maršálek

Teofil Klas

Krása je v inom.
Nie v tom, čo očakávam,
ale v tom, čo ma čaká.

Za netušenie vďaka!
Dáva stop svojským právam
tep s Božím spinom.

(Bratislava 17. apríla 2024)

František Mikloško obhajuje neobhájiteľné

 

Karol Dučák

Pred druhým kolom prezidentských volieb na Slovensku sa zakladatelia KDH vo svojom vyhlásení z 3. apríla 2024 verejne dištancovali od súčasného vedenia tejto dnes „progresívno-kresťanskej strany“, ktorá sa vo svojej politickej línii úplne „odstrihla“ od svojich kresťanských koreňov a pridala sa otvorene na stranu progresívcov a liberálov.

Vo vyhlásení sa okrem iného píše: „Neschopnosť postaviť vlastného kresťanského prezidentského kandidáta, ktorý by reprezentoval všetkých kresťanov, a podpora liberála Ivana Korčoka je do očí bijúcou ukážkou krízy, v ktorej sa KDH dlhodobo nachádza. Rovnako aj opätovné postavenie liberála Ivana Štefanca na kandidátku KDH do európskeho parlamentu... Vyzývame všetkých kresťanov, ktorí odmietajú negáciu tradičných a životom overených kresťanských hodnôt, útoky na rodinu a slovenskú štátnosť, aby sa nedali pomýliť postojmi KDH a v žiadnom prípade nepodporili voľbu Ivana Korčoka za prezidenta Slovenskej republiky“ (postoj.sk). Vyhlásenie podpísali: Ján Čarnogurský, Ján Klepáč, Viliam Oberhauser, Ivan Tirpák, Anton Andráš, Jozef Kuzma, Gabriel Smatana a Ján Kubiš.